Viete čo majú spoločné Slovensko,Titanic a Gutenberg? Kaštieľ v Oponiciach

Boli sme v Oponiciach 🙂 Na pomyselnej mape kaštieľov si tak odškrtávame ďalší. Pôvodný plán bola Viedeň. A ani neviem ako, zablúdili sme do Oponíc, malej dedinky neďaleko Nitry, nad ktorou sa vypínajú ruiny oponického hradu. Ešteže sa tí Aponiovci presťahovali do kaštieľa v obci, aby sme mali kde prespať 😀 A takto “plánovane-neplánovane” si my občas cestujeme.

 

Renesančný kaštieľ Oponice

Renesančný kaštieľ v Oponiciach je krásny, má zaslúžené 4 hviezdičky, ale asi sme zistili prečo nie je zaradený medzi historické hotely Slovenska. Navštívili sme už viacero takto zrenovovaných kaštieľov a tento je síce novučičký, ale na pohľad z neho nedýcha až toľko histórie. Skôr taký nejaký studený, súčasno-historický dizajn, ktorý mu dodáva nezameniteľnú atmosféru, ale nemali sme pocit, že sme sa vrátili do časov dávno minulých.

 

Napriek tomu chateau Appony**** ponúka nezabudniteľný zážitok. Boli sme ako inak v trojici. Hneď po príchode nás príjemne uchvátila nekonečne dlhá príjazdová cesta, kde som si hneď predstavila dvorné dámy na prechádzkach záhradou. Dostali sme izbu na prvom poschodí, kde sme sa museli doterigať pešo. Výťah tu veru nenájdete. Nevadí, všetko sme zmákli a čakala nás veľmi pekná, v strohom, súčasnom štýle zariadená izba. Čo ma celkom zarazilo, že tu nemajú záclony 🙂 Až keď sme sa prezliekali do plaviek a už mi to skutočne nedalo, zistila som, že tu majú okenice, ktoré však vôbec na prvý pohľad nie je vidieť. Nášmu malému cestovateľovi sa najviac páčil izbový telefón, preto sme celý večer mali horúcu linku 😀

 

Tak sme sa navliekli do plaviek, kúpacích plienok, ktoré sme spolu s kolesom zohnali po ceste v Banskej Bystrici a išli sme vyskúšať wellness. Dostanete sa doňho cez prechodovú sklenenú miestnosť, ktorá spája hotel s bazénovou časťou.

Nájdete tu jeden väčší bazén, vírivku a nejaké sauny. Keďže sa nám pre malého Pimpiho zdala byť voda v bazéne chladná, hneď sme sa hodili do vírivky. Úsmevy, ktoré rozdával naokolo vraveli za všetko 🙂

 

Reštaurácia hotela

Keď sme sa dali dokopy po wellnese vybrali sme sa na večeru. Hmmm to vám poviem bola to pecka. Krásna reštaurácia, čašníci v bielych rukavičkách a naše veľavravné dieťa 😀 Komorná atmosféra, sviečky, hostia, ktorí svorne o niečom debatili. Miestami mi bolo nepríjemné, že tá naša „obludka“ veselo vykrikuje a potom si vravím, veď všetci sme raz boli malí 😀 Jedlo bolo výborné, niečo neskutočné (až som skoro zabudla odfotiť), malý si dal verené zemiačky a sem tam ochutnal z každého taniera trošku:)

 

Hneď po príchode na izbu sladko zaspal, asi sa tešil na raňajky, ktoré bol tiež vynikajúce. Hneď po nich sme si dipriali prehliadku knižnice.

 

Aponiovská knižnica

Ak sem zavítate rozhodne nevynechajte prehliadku Aponiovskej barokovej knižnice. Prehliadka sa koná každú celú hodiny (od 9:00 – 15:00 hod.), do mája aj cez víkendy v časoch sobota: 13:00-16:00 hod. a v nedeľu sa prehliadka začína aj končí o hodinu skôr. Lístky si kúpite na recepcii v cene:

  • 6€ dospelí,
  • 3€ deti, ZŤP a dôchodcovia.

 

Aponiovská knižnica patrí medzi tie najkrajšie na Slovensku. Momentálne v nej nájdete 15 004 pôvodných zbierok, ktoré počas dlhej histórie nahromadili jej majitelia a ďalších 6000 zväzkov zo Zaiovkej knižnice. Je otvorená celoročne!

 

Trošička z histórie knižnice

Knižnicu založil Juraj Aponi v roku 1774 vo Viedni. Postupne ju rozširoval a investoval do nej nemalé peniaze. Po jeho smrti ju prevzal jeho syn, ktorý bol diplomatom a Rakúsko zastupoval vo svete. Ten ju dal do starostlivosti knihovníkovi, ktorý poukazoval na jej stiesnené priestory a navhrol ju presťavovať do Bratislavy. Následne bola v roku 1827 otvorená prvá verejná knižnica v Uhorsku s veľavravným priečelím: „Na zveľadenie učenosti vo vlasti.“ Ako to však v mnohých prípadoch je aj dnes, príspevky na chod knižnice sa neustále znižovali, preto bola knižnica opäť presídlená tentokrát už do Oponíc, kde je dodnes. Nemala to však ľahké, počas histórie ju vlastníci čiastočne rozpredali, dokonca jej interiér slúžil ako sýpka obilia. Až pracovníci Slovenskej národnej knižnice ju zreštaurovali a v súčasnoti v nej nájdete práce Giordana Bruna a Issaca Newtona, tiež Goetheho, Schillera, Kanta či Fichteho.

 

A viete čo je absolútna TOPka?!!! Je to jediná knižnica na Slovensku svojho druhu, ktorá je sprístupnená verejnosti, tak, že si sem viete prísť v bielych rukavičkách prelistovať diela samotného Galilea Galileiho a iných velikánov. Podrobný katalóg nadšenci nájdu —> TU.

Okrem toho tu myslia aj na deti, usporadúvajú rôzne akcie. Napríklad tento mesiac sa môžete dozvedieť viac o kníhtlači v rámci podujatia: Špeciálna Gutenbergerova knižnica.

 

Spomínal tu niekto Titanic?

O tom, že Aponiovci boli skutočne významný rod svedčí aj množstvo zahraničných a významných návštev kaštieľa. Okrem členov prezidentskej dynastie Roosveltovcov, Josephine Bakerovej, či maharadžu z Patialy tu prespal aj Thomas Cardeza – jeden z najbohatších pasažierov na Titanicu. Spolu s matkou skutočne absolvovali nekresťansky drahú plavbu na Titanicu, ako jedným z mála sa im podarilo zachrániť si život, ako aj život ich psíka, za čo si neskôr vyslúžili množstvo kritiky (keď si pamätáte Titanic s Dicapriom tak sa tam mihla taká mega snobská rodina, ktorá sedela v záchranných člnoch so psíkom, žeby oni???) Pán Cardeza bol dokonca osobným priateľom posledného z vlastníkov panstva Henricha Aponyho, ktorého prišiel do Oponíc navštíviť rok po tejto udalosti.

 

Následne po týchto zaujímavých informáciách sme sa pobalili a pomaly pobrali ďalej. Predtým sme však museli preskúmať aj priľahlý anglický park. Nájdete tu detské ihrisko, tenisový kurt a momentálne zamrznuté jazierko. Všetko však už nasvedčovalo tomu, že sa blíži jar. Tak sme sa spokojne pobrali ďalej. Náš výlet ani zďaleka neskončil, ale o tom niekedy potom 🙂