bábo do sveta-cestovanie-cestuj s deťmi-výlety-zážitky-rodina-bábätko-fotky-deti-socialne siete-nezdielam

#NEZDIEĽAM

Pre tých, ktorí k nám prišli neskôr vitajte 🙂 Volám sa Zuzka, som mamka, teraz už 2,5 ročného junáka, ktorého vo virtuálnom svete voláme Pimpi, podľa jeho obľúbeného ikea medvedíka. Práve on je hlavným hrdinom našich ciest, z ktorých vám radi píšeme naše zážitky a recenzie. A to je asi všetko podstatné o nás. Lebo my nie sme podstatní. Podstatné a zaujímavé sú práve miesta kam chodíme, keďže sa väčšinou vyznačujú prívlastkom “baby friendly.”

Už na začiatku sme si stanovili, že nebudeme fotiť naše dieťa spredu. Práve preto sme na začiatku fotili medvedíka. Ale niekedy je obtiažne dávať pozor na malú motorovú myš a medzitým fotiť macka, preto čoraz viac na blogu vídate nášho syna. Vždy však odzadu. A vždy to tak aj bude!

Načo to ale vlastne píšem…

Minule som na Instagrame zachytili vlnu názorov bratislavských matiek. Je to taká zvláštna skupinka žien, ktoré všade boli, všetko videli, všetko samozrejme vedia najlepšie a keď niečo vypustí jedna, v priebehu týždňa sa k nej pridajú, zrejme úplnou náhodou názorovo rovnako orientované matky a vždy tie isté… No a tie začali tvrdiť, že vo svete blogov neexistuje žiadna stredná cesta fotenia detí. Buď ich fotíte normálne spredu, alebo ste nikto. Fotenie bez tváre, či fotenia odzadu sa jednoducho nenosí, je oničom, je pokrytecké. Tiež neexistuje žiadne buď/alebo, tobôž nie ak chcete propagovať nejaký produkt. Okrem iného “dali dole” aj iné matky, ktoré fotia/nefotia svoje deti spredu, medzi iným aj Katku Jakeš, ktorá podporila projekt #nezdieľam.

Nieje práve toto pokrytecké, že “zapredávate” svoje deti výmenou za platené spolupráce, alebo nejaký produkt? Jasné ja viem, že by ste si to všetko vedeli kúpiť aj samé…A že tie deti sa v priebehu vášho dlhočizného insta života jednoducho priplietli do vašich životov, tak čo už s nimi, keď na sociálnych sieťach trávite celé dni…

  • Tak milé matky, čo by ste povedali na to, keby vám a vášmu dieťaťu niekto ukradol identitu ako sa to bežne vo svete, aj na Slovensku stáva.
  • Čo by ste povedali na to, keby jedného pekného dňa vyzdvihol vaše dieťa v škôlke, ktorú tak prezentujete niekto cudzí a už by ste ho nikdy nevideli.
  • Čo by ste povedali na to, keby vás niekto vykradol v čase keď nie ste doma, veď vy samé zverejňujete kde sa práve nachádzate.
  • A tých ďalších čo by ste…je nekonečne veľa, pretože nikdy nemôžete vedieť kto sleduje váš profil, kto sleduje vás…

Nie toto niesú riadky strachu, ani úzkosti, ale jednoducho holá realita.

Jasné každý sa chce pochváliť svojim najúžasnejším, najkrajším bábätkom…ale nebolo by lepšie pozvať všetkých kamošov, či známych na obložené chlebíčky k vám domov, už beztak v dobe, kedy sa ľudia nestretávajú, nepomáhajú si a každý každému len všetko závidí…(sorry all komu sme chlebíčky nepsravili :D)

Paradox…

Nehovoriac o tom, že vo svete, keď sú vaše osobné údaje hotovým pokladom, GDPR vyskakuje z každého rohu, takto rozhodujete o deťoch, za nich, bez nich. Ktovie či by s tým súhlasili keby sa mohli rozhodúť samé, či na nete budú denno denne visieť? Jasné rodič je zákonný zástupca, tak nech zastúpi a rozhodne. Veď koniec koncov tak sme rozhodli aj my.

Blogovanie

Počas nášho nie krátkeho blogovania sme toho zažili už veľa. Pozitívneho aj negatívneho. Najradšej všade chodíme neohlásene, lebo len vtedy zistíte aké je ubytovacie zariadenie, detský kútik či reštika naozaj. Po celý čas som sa len riadila túžbou mať blog (zdieľať užitočné informácie), nie strachom, čo sa môže môjmu dieťaťu stať. A tak vznikla taká moja vlastná stredná cesta, ako spojiť to čo mám rada s prirodzenou súčasťou nášho života, s Pimpim. A aj keď tie deti si vybrať nemôžu, vy na výber máte. A je už len na vás, či nás budete sledovať takých akí sme aj ďalej, alebo budete hľadať niečo iné.

Váš Pimpi a ja 🙂

P.S.: Nie my nie sme súčasťou žiadneho projektu, vždy čítate len a len naše názory.